František Mikloško o mladej generácii

Mikloško kritizoval servilnosť Radičovej a Gašparoviča k Ficovi

"Nepochopil som, ako sa budúci prezident môže takto zaviazať, takto byť závislý potom od toho, že ho premiér prípadne podporí," adresoval výhrady Ivete Radičovej a súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Podľa Mikloška ponuka na spoluprácu, ktorú obaja vyslovili súčasnému "najsilnejšiemu mužovi“ krajiny Robertovi Ficovi, ide príliš ďaleko a ohrozuje budúce nezávislé postavenie prezidenta. "Neviem si predstaviť tak ďaleko ísť, ako ste zašli vy, pani Radičová, ako vy, pán prezident, a potom byť nezávislým prezidentom," vyhlásil Mikloško. Varoval pred servilnosťou k vládnej strane, ktorá môže po voľbách rozdeľovať spoločnosť.

zdroj: hnonline.sk

Voľme slobodne pre postup do 2. kola

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré sa objavujú v súvislosti s možnosťou zvolenia niektorého z kandidátov už v 1. kole, kampaň Volím Fera pripomína jeden dôležitý záver Ústrednej volebnej komisie: 19. februára komisia vydala oficiálne stanovisko hovoriace, že prípadný víťaz volieb, ak by chcel vyhrať už v 1. kole, musel by získať nadpolovičný počet hlasov všetkých oprávnených voličov, nielen tých zúčastnených. To je však v našich terajších podmienkach nereálne.

Prieskumy preferencií kandidátov hovoria o percentách tých voličov, ktorí sa volieb zúčastnia, a podľa odhadov ich k voľbám príde iba okolo 40%, teda víťazstvo už v 1. kole sa naozaj nedá získať. Vyplýva z toho, že celkom určite budeme mať 2. kolo, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov, a teda nikto nemôže nikomu odoberať hlasy v prospech niekoho tretieho, kto by sa mohol stať víťazom. Preto všetci voľme naozaj slobodne toho, kto je nám najbližší. Voľme Fera! ;-)

Mikloško o odkaze Sviečkovej manifestácie

Garbiar: Volím Mikloška. Bez kompromisov

Niekto múdry raz povedal, že robenie kompromisov je istým znakom absencie pravdy. Povedal, že ak človek ustúpi v otázkach ideálov, cti a viery je človekom bez ideálov, bez cti a bez viery.

Mikloško konzistentne dokazuje, že je mužom ideálov, mužom cti a mužom viery. Je pre mňa inšpiráciou a spomedzi zostávajúcich prezidentskych kandidátov je jediným, o ktorom to môžem s istotou povedať.

Preto ho budem voliť.

Milan Garbiar, manažér

Arcibiskup Ján Babjak SJ: Cením si kresťanské postoje Františka Mikloška

Vyhlásenie arcibiskupa Jána Babjaka SJ o ochrane života v súvislosti s prezidentskými voľbami

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je takou veľkou hodnotou, že o tom nemôžem mlčať. O to skôr v situácii, keď v prezidentských voľbách máme možnosť veľmi konkrétne podporiť túto hodnotu. Mnohí veriaci sa ma ako svojho biskupa pýtajú, ako sa správne rozhodnúť. Preto odpovedám.

V Katechizme Katolíckej cirkvi je uvedené: „Je úlohou Cirkvi vždy a všade ohlasovať morálne zásady, aj čo sa týka sociálneho poriadku, a takisto vynášať úsudok o akýchkoľvek ľudských skutočnostiach, pokiaľ to vyžadujú základné práva ľudskej osoby alebo spása duší“ (KKC 2032; porov. CCEO kán. 595 a kán. 601).

Vieme často kritizovať verejných činiteľov. Vyjadrujeme svoju nespokojnosť s postojmi rôznych ľudí. Teraz však máme možnosť sami sa vyjadriť v situácii, keď ide o skutočné hodnoty evanjelia. Preto nemôžeme mlčať, nemôžeme sa správať bez záujmu, ako by sa nás to netýkalo.

Pozývam vás k voľbám, a to bez ohľadu na medializované preferencie kandidátov. Bez ohľadu na akékoľvek sympatie, či nesympatie, ako Kristovi učeníci máme iba jedinú možnosť, ktorá nezaťaží naše svedomie – dať hlas životu. Je známe, čo prezentujú jednotliví kandidáti. Preto ako veriaci máme voliť toho prezidentského kandidáta, ktorý prezentuje hodnoty v súlade s morálnym učením Katolíckej cirkvi. V tomto prípade si osobne cením kresťanské postoje prezidentského kandidáta Františka Mikloška.

Preto je mi úplne jasné, koho budem voliť. Nechcem si zaťažiť svedomie. Ide o veľa. Hodnota života je veľmi veľká.

Chcem pri tejto príležitosti pred náš zrak predostrieť príklad bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM. V jeho dobe bola aktuálna židovská otázka. Verejne, aj v skrytosti, chránil život židovských spoluobčanov nie z politických dôvodov, ale na základe svojho svedomia formovaného Božím slovom a učením Katolíckej cirkvi. Riskoval tým nielen svoju spoločenskú akceptáciu, ale aj svoj život. A história ocenila jeho postoj.

Dnes je aktuálna otázka ochrany života od počatia po prirodzenú smrť, ochrana hodnôt manželstva a rodiny.

Ako váš biskup budem rád, keď vám toto moje vyhlásenie pomôže k správnej voľbe. Zároveň vás pozývam, aby sme na prezidentské voľby nezabúdali v našich každodenných modlitbách.

vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita

Toto vyhlásenie bolo prečítané pri oznamoch po všetkých svätých liturgiách v nedeľu 15. marca 2009 (Krížupoklonná nedeľa).

Mikloško dnes na TA3, zajtra pokračuje v ceste po Slovensku

František Mikloško bude dnes hosťom v prvej televíznej diskusii, v ktorej sa stretnú štyria kandidáti s najvyššími preferenciami. Nedeľa, 15. 3. - TA3 - 19:55-21:00 (záznam relácie).

Pozrite si aj výborný rozhovor na TA3 v rámci relácií Téma dňa venovaných prezidentským kandidátom.

Pondelkom začína záverečnú časť svojej cesty po Slovensku, finišuje v Bratislave. Príďte ho vo svojich mestách podporiť!

Pondelok, 16. marca:

Banská Bystrica - od 10:30, Námestie SNP pri biskupskom úrade

Dunajská streda - od 15:00, Námestie Ármona Vámberyho

Utorok, 17. marca:

Trnava - od 10:00, Trojičné námestie

TV JOJ, DeFacto špeciál - 20:00-21:00, televízna diskusia prezidentských kandidátov

Streda, 18. marca:

Bratislava - od 14:30, Námestie SNP

TV Markíza, Na telo - 19:45-20:30, televízna diskusia prezidentských kandidátov

Stredou sa prezidentská kampaň končí, nasleduje dvojdňové moratórium a v sobotu príde deň volieb.

Kubín: F. Mikloško je našim slovenským V. Havlom

Písal sa rok 1987, vtedy 40 ročný František Mikloško a dovedna 24 signatárov (medzi nimi napr. vtedajší biskup Korec, ale aj Milan Rúfus, Jozef Jablonický, či J. Čarnogurský) vydávajú prehlásenie k deportáciám Židovských občanov zo Slovenska, v ktorom stálo aj toto: „Za mŕtvymi môžeme už len smútiť, alebo veriaci spomedzi nás sa za nich s hlbokou ľútosťou modliť. Ich živých príbuzných a ostaných príslušníkov národa po celom svete by sme však chceli odprosiť v mene nášho svedomia, v mene ľudskosti a kresťanskí signatári i v mene náboženskej viery, ktorú sa usilujeme prežívať a ktorej korene cez Starý zákon sú nám spoločné s národom Izraela.“

O hĺbke marazmu v akom sa komunistické Československo v tom období nachádzalo svedčilo aj dobové stanovisko Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej socialistickej republike z toho istého roku. V ňom sa okrem iného uvádzalo: „Odmietame pseudopatetické a štvavé vyhlásenie malej skupiny občanov, ktorých cieľom je narušiť pokoj a harmonické spolunažívanie občanov židovského vierovyznania s ostatnými občanmi v našom štáte“.

Písal sa 10. Marec 1988, František Mikloško listom adresovaným Obvodnému národnému výboru (ObNV) Bratislava I, oficiálne ohlásil uskutočnenie pokojného verejného zhromaždenia občanov na Hviezdoslavovom námestí. Programom mala byť tichá manifestácia veriacich občanov za menovanie katolíckych biskupov na uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého otca, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu. Manifestácia sa napokon stala jedným z najväčších vystúpení proti komunizmu v bývalom bloku krajín tzv. Varšavskej zmluvy.

Písal sa 20. December 1990, František Mikloško ako Predseda Slovenskej národnej rady, je iniciátorom prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky k deportáciám Židov zo Slovenska. Možno sa v nej dočítať aj toto: „V radosti nad znovuzískanou slobodou slovenský národ nezabúda na všetky príkoria minulosti, ktorých bol obeťou. Rovnako však nemôže zabudnúť ani na činy v nedávnej minulosti, ktorými niektorí jeho príslušníci a reprezentanti spôsobili zlo a utrpenie iným. Nielen jednotlivci, ale i národy majú svoje vedomie o minulosti. Majú i svedomie, ktoré dobré činy jednotlivcov schvaľuje a pre zlé im robí výčitky“. „V rokoch druhej svetovej vojny na Slovensku, rovnako ako vo viacerých krajinách vtedajšej Európy, sa uskutočnili nezákonné deportácie židovského obyvateľstva. V roku 1942 a 1944 boli zo Slovenska vyvezené desaťtisíce našich spoluobčanov židovského pôvodu. Deportáciám predchádzali právne a faktické opatrenia, ktoré mali za následok hrubú diskrimináciu a násilie voči našim židovským spoluobčanom. Mnohí vtedajší predstavitelia Slovenska uplatnili norimberské rasové zákony v praxi“. „Deportácie v roku 1942 a ďalšie protižidovské opatrenia boli v slovenských rukách. Takmer všetci deportovaní Židia zahynuli v nacistických koncentračných táboroch“.

„Tento zločin voči ľudskosti z čias druhej svetovej vojny dodnes ťaží svedomie nás všetkých, prevažne už príslušníkov mladších generácií, ktorí sme nemali osobný podiel na tragických udalostiach spred takmer polstoročia“.

„Chceme sa úprimne ospravedlniť za všetko, čím sa naši predchodcovia previnili proti židovským spoluobčanom za druhej svetovej vojny. K tomu nás oprávňujú hlboké tradície humanizmu a demokratizmu zakorenené v slovenskom národe v minulosti. Vieme i to, že mnohí Slováci sa postavili na ozbrojený odpor voči násiliu a aktívne pomáhali našim prenasledovaným židovským spoluobčanom“. Podobného gesta sa od prvého slobodného parlamentu SR, na čele ktorého stál F. Mikloško, dočkali aj vysídlení karpatskí Nemci.

V dňoch 23 a 24. apríla 1991, v čase prehlbujúcej sa politickej krízy vo vnútri VPN, necháva František Mikloško ako Predseda prvej slobodne zvolenej Slovenskej národnej rady hlasovať v Predsedníctve SNR o odvolaní predsedu vlády V. Mečiara. Napriek hlučným protestom ulice, a pod hrozbou generálneho štrajku na jeho podporu, zažíva V. Mečiar prvú ťažkú politickú prehru vo svojej politickej kariére.

Písal sa 11. marec 1994, František Mikloško ako poslanec NRSR hlasuje za druhý pád vlády V. Mečiara. Odchádzajúci predseda vlády musí po druhý krát okúsiť trpkosť ťažkej politickej porážky, ktorú nedokáže zvládnuť inak, ako bizarným popevkom v STV, „Idem od Vás..“

Píše sa rok 2001, slovenskej verejnosti je predstavené trojzväzkové dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989. Kniha je výsledkom niekoľkoročnej práce viac ako tridsiatich autorov. Ide o prvé celistvé zdokumentovanie obdobia komunistického režimu od 17. Novembra 1989. František Mikloško je jedným z troch spoluautorov a zostavovateľov celého diela.

Dňa 11. júna 2005 o 11. 00 hod. v historickej kupolovej sále maďarského parlamentu zaznie po mnohých desaťročiach opäť slovenčina. Z rúk prezidenta Ferenca Mádla preberá František Mikloško cenu sv. Vojtecha. O niekoľko minút František Mikloško učiní gesto európskeho významu. Osobné ospravedlnenie sa za krivdy spáchané na našich Maďaroch v rokoch 1945 – 48 je gestom presahujúcim mentálne hranice Slovenska. Išlo o významný krok k budúcemu pochovaniu ukrivdených pocitov z minulosti medzi Slovákmi a Maďarmi.

Písal sa 11. September 2006, mladá historička Veronika Lagová Zwiewková predstavuje verejnosti knihu Smrť za mrežami, ktorá pojednáva o životných osudoch šestnástich ľudí, ktorých komunistický režim pre ich vieru pripravil o život. Duchovným otcom myšlienky je František Mikloško. Napĺňa sa tak jeho dlhodobá vízia, mať aj na Slovensku spracované a zaznamenané osudy ľudí, ktorých osobné životné príbehy sú skutočným kánonom Slovenska.

Životný príbeh Františeka Mikloška znamená pre novodobé dejiny Slovenska to, čo znamená pre české dejiny prínos Václava Havla.

František Mikloško je človekom ktorý prekonáva tradičnú provinčnosť Slovenska, je však v tejto krajine hlboko zakorenený. Je nielen jasne najlepším kandidátom pre jej pravicovo konzervatívnu časť, ale je v skutku najlepšou voľbou aj pre ľudí s liberálnym pohľadom na svet.

Ľuboš Kubín, politológ

Vyhlásenie členov Ústredia Združenia kresťanských seniorov Slovenska k prezidentským voľbám

Podpísaní členovia Ústredia Združenia kresťanských seniorov Slovenska týmto vyzývame našich členov a ostatných seniorov Slovenska, aby v prezidentských voľbách odovzdali svoj hlas Františkovi Mikloškovi, ktorý je zárukou dodržiavania kresťanských morálnych princípoch v našej spoločnosti.

Na základe nášho svedomia a podľa skúsenosti z čias totality a z porevolučných rokov sme hlboko presvedčení, že František Mikloško je jediným kandidátom, ktorý v čase dnešných útokov proti Bohu, cirkvi, rodine a životu spĺňa náročné kritéria kladené na budúceho prezidenta štátu, v ktorom sa ku kresťanskej viere hlási vyše 80% obyvateľstva. Menovaný vždy nebojácne a principiálne pracoval v prospech lepšieho Slovenska, aj keď ho za jeho zásadové postoje mnohí kritizovali.

V 20. roku výročia nežnej revolúcie sa svet a aj Slovensko ocitlo vo finančnej, ekonomickej a morálnej kríze. Jej riešenie vidíme v návrate morálky do nášho života, ku kresťanským koreňom a cyrilometodskej tradícii vyslovenej v Ústave Slovenskej republiky. Aj stanoviská našich viacerých biskupov a kňazov, najmä výrok o. biskupa Rudolfa Baláža, že katolíci nemôžu voliť ľudí, ktorí sú proti morálke cirkvi, nás utvrdzujú v správnosti nášho rozhodnutia.

Bratislava, 11.3.2009

Jozef Mikloško (predseda), Jozef Hudák, Jozef Chren (podpredsedovia), Ján Benček (čestný predseda), Ján Gurega, Anna Sokolová, Ľudmila Mihalkovičová (členovia), Andrej Švec, Júlia Orosová, Jozef Tesák (kontrolná komisia)

Jakubov: Mikloško je vzorom človeka oddaného pravde

Františka Mikloška poznám 25 rokov a za celý ten čas bol pre mňa vzorom človeka naozaj slobodného, nezištného a oddaného pravde. Presvedčil ma o tom hlavne v časoch, keď byť verný pravde malo svoje dôsledky. Som si istý, že by bol prvým prezidentom Slovenska po nežnej revolúcii, ktorý by bol schopný dať Slovensku vízie do budúcnosti a preto volím Fera.

Viktor Jakubov, katolícky kňaz