pondelok, januára 19, 2009

Jančok: Prečo stavať kaplnky, keď môžeme mať katedrály?!

Viacerí poznáte príbeh detí Hansela a Gretela od bratov Grimmovcov. Rozsievajú po ceste omrvinky z chleba, aby vedeli kadiaľ pôjdu cestou späť. Nechcú sa stratiť. Má to však háčik: omrvinky zjedia veveričky a lesní vtáci. Nezostáva im žiadna trasa. Vracajú sa naslepo a blúdia. U Františka Mikloška je trasa známa. Niektorí si ju zasypali sami, aby sme ju náhodou neodhalili. On vidí kultúrne Slovensko mladých Slovákov, ktorí sa nechcú hanbiť za svojho prezidenta a jeho schopnosti. S Mikloškom nepostupujeme do hmly. De La Rochefoucauld by dnes povedal: „Na rozdiel od iných, Mikloškove čnosti nie sú prezlečené neresti“.

Je jediný z kandidátov, ktorý disponuje vnútornou i vonkajšiou eleganciou. Tá prvá je v jeho integrite. Uvedomuje si, že morálka je pre občana voľbou, ale pre politika povinnosťou! Kandidát Mikloško veci neevokuje, ale pomenúva. Všimnite si ho v diskusiách: názor je presný, kým druhí v obave odlákať tú či onakú skupinu, preferujú vágne pojmy. Vonkajšiu eleganciu má v suaviter in modo, teda v citlivých maniéroch. Prečo asi patrí medzi pár politikov, ktorí sa môžu prejsť centrom Bratislavy sami bez ochranky?

Pýtali sa ma v Paríži, kto sú tí dvaja páni na tej fotke (v nemenovanom časopise). Povedal som, že Havel a Mikloško. Prvého poznali, druhého nie. Sme jeho dlžníkmi a máme možnosť ukázať medzinárodnej scéne našu silu. Zvoľme si ho a s radosťou sa ním budeme pýšiť!

Sú tu taktiež dôstojné ženy, ktoré kandidujú. Mikloško nad nimi dominuje skúsenosťami, silným a vzácnym príbehom. Ich šanca možno ešte príde. Vy napriek tomu dumáte už dnes možno medzi nimi a ním. Pochybujete? Váhate? Neviňte sa! Pochybnosť je dôsledkom inteligencie. Vedzte však, že máte na výber: načo však stavať kaplnky, keď možeme mať katedrály?!

Ľubomír Jančok, prezident asociácie študentov str. a vých. Európy (Remeš, 2006/07), laureát medzinárodnej Ceny (Francúzsko) a Ceny Rektora UK, dvojjazyčný blog: Slovensko s Vami